Milý milovník našej milovanej prírody!
Chceš sa zničiť celodenným pochodom? Chceš byť do nitky premočený?
Chceš blúdiť tmavým lesom a chceš, aby ťa štípali komáre a driapali konáre?
Ak naozaj toto všetko chceš, mal by si navštíviť niektorú psychiatrickú ambulanciu. Ale ak sa chceš stretnúť s priateľmi, oddýchnuť si niekde v prírode a zabudnúť na komfort panelákového veľkomesta, neváhaj a poď s nami niekam na výlet.
Na tejto stránke nájdeš (ne)pravidelne pozvánku na nejaký ten výlet. Ak máš chuť a čas neváhaj a pridaj sa.
Na tento odvážny výlet sa prihlásilo 5 ľudí, čo bol počet asi tak akurát. Keďže je tento výlet výnimočný, tak si zaslúžia títo o vymenovanie, takže: Feri, Katka, Marek, Maťo a ja (Tibor). Z Košíc sme vyrazili v miernom mrholení iba 4. Predpoveď počasia nesľubovala nič dobré, no ale kto by veril predpovedi, nie?
V Sabinove bolo počasie oveľa lepšie. Zatiaľ čo Košice za nami plakali, v Sabinove nás vítali iba milučké biele barančeky na modrom nebi. Po krátkom stúpaní sme sa dostali na úplne luxusný lesný promenádny chodník, ktorý vyzeral akokeby ho Sabinovčania chodili vysávať. Značka bola skoro na každom strome (ale na šípkovníky sa zrejme niekto ulakomil).
Po cca 3 hodinách šlapania sme došli do sedla Kohút, ale to nebolo len také hocijaké sedlo. To bol INTERHOTEL. Pokosená tráva, upravený prameň, stôl, ohnisko a v lese dreva dobludu. Jednoducho paráda.
V sobotu nás čakal najťažší deň. Na programe bolo 8 hodín šlapania. Po vystúpaní na Bachureň sme si dali obed. V okolí Buče sme však zle odbočili, a tak sme nešli do dediny Lipovce ale do Lačnova. Tak sme plán trasy zmenili a dolinu Lačnovského potoka sme prešli opačným smerom. Dolina bola pekná, najmä keď sa voda potoka stratila v podzemí a ostali sme v suchej doline kde bolo iba koryto potoka bez vody. Na konci doliny sa ku nám pripojil 5 účastník – Katka.
Na záver dňa nás čakalo nepríjemné stúpanie na vrch Kravcová. Odtiaľ sme sa ešte vybrali do sedla pod Smrekovicou, kde sme chceli prespať. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme tam nenašli prameň napriek tomu, že bol naznačený na mape! Takže sme ešte šľapali 2 hodiny kým sme došli ku chatkám pri Branisku. Tam sme sa po 10 hodinách šľapania konečne zastavili, uvarili večeru a išli spať.
V noci sa strhla búrka a pršalo niekoľko hodín. Najmä Feriho topánky pred stanom museli byť veľmi šťastné, toľko vody asi ešte nevideli. Ale aj nám ostatním navlhli veci. Ráno sa nikomu nechcelo vstávať.
Keď sme ráno konečne vyrazili po demokratickom hlasovaním sme sa predsalen rozhodli pokračovať v pláne výletu. A tak sme cez Rajtopíky a Sľubicu šťastne dorazili až do cieľa cesty Richnava. A tam sa vám strhla taká búrka, sme boli radi, že už ideme domov.
Ak to šťastný čitateľ prežil až sem, môže sa potešiť fotkami